Križiak obyčajný
Križiak je jedným z mála pavúkov, ktoré si získali u ľudí istú náklonnosť. Prečo? Vysvetľujú to jeho nápadné siete, napnuté zvisle medzi konármi kríkov a plné dotieravého hmyzu, ktoré usilovný križiak polapal.
A ako križiak svoju korisť – hlavne lietajúce dvojkrídlovce – chytá? Usadí sa uprostred siete, alebo sa niekde nablízku uchýli do úkrytu a čaká. Ak sa pavučina začne chvieť, je to znamenie, že sa do nej zaplieta nejaká obeť, a pavúk vyrazí k nej.
(Dobroruka, Luděk a kol.: Pestrá príroda, )
Slzy Svätožizny
Keď umieral mocný kráľ Svätopluk, múdry panovník Veľkomoravskej ríše, pri nohách stáli jeho traja synovia Mojmír, Svätopluk a Predslav a pri hlave kráľovná Svätožizna.
Svätopluk zadíval sa na svojich synov a myslel na svoj ľud a svoju ríšu. Potom privrel trochu unavený zrak a pozdvihol pravicu na rozkaz. Nerozumeli hneď, čo rozkazuje kráľ.
Iba po chvíli pochopili synovia, že im otec prikazuje podať mu zväzok zviazaných prútov, čo ležal na drahom koberci.
- Polám! - podal prúty Svätopluk najstaršiemu synovi Mojmírovi. Mojmír netušil, prečo má prúty lámať, ale chcel splniť vôľu otca i skusoval prúty prelomiť, no nemal dosť síl.
Ani syn Svätopluk, ani Predslav neuškodili zväzku prútov. Vtedy kráľ Svätopluk rozkázal zväzok rozviazať a sám nalamoval prút za prútom, hoci mal ruky oslabnuté.
I povedal:
- Pokým budete svorní, bude stáť ríša a nepremôže vás nijaká sila. Keď vás rozviaže nesvornosť, zničí vás i slabá ruka.
A umrel mocný kráľ Svätopluk.
(Jozef Cíger Hronský: Slovenské povesti)