Z tých dávnych čias zapamätala som si príhodu istej tetky. Dnes vyznie ako legenda, ale stala sa raz v lete, vysoko v Gaderskej doline, v strmom svahu, kde tetka oberala maliny.
Mala už plné vedro, ale odrazu zbadala medveďa, ako si pokojne oberá hustý krík povyše nej. Prvé, čo vykríkla, bolo vraj : „ Ale si to ty ?“ Spľasla rukami a vykríkla tak mocne, že sa medveď naľakal ...
(Maša Haľamová : Vzácnejšia nad zlato )
Strážmajster : Každý začiatok je ťažký a s vojnou je to tiež tak. Ale keď sa už rozhýbe, tak potom sa drží , ľudia sa boja mieru jako hráči konca hry, lebo musia vyplatiť, čo prehrali. No spočiatku sa boja vojny. Ako každej novoty.
Verbovník : Pozri, tam ide voz. Dve ženské a dvaja mládenci. Zadrž starú. Ale z toho nič nebude, v tejto aprílovej pľušti viac nevystávam...
( Počuť zvuk ústnej harmoniky. Priterigá sa voz s plachtou, ťahaný dvoma mládencami. Na ňom sedí Matka Guráž a jej nemá dcéra Katrin ).